Skryté pagody a iné básne

Vo vydavateľstve LN Studňa vyšiel koncom roku 2018 výber z poézie Vicenteho Huidobra pod názvom Skryté pagody a iné básne v preklade Viery Dubcovej, s ilustráciami Tomáša Krčméryho. Prvý výber z Huidobrovej poézie vyšiel v preklade Viery Dubcovej v roku 1972 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. V novom výbere prekladateľka prináša dosiaľ u nás nevydané básne. Básnik (1893 1948) vo svojej tvorbe vychádza z modernizmu (americká obdoba parnasizmu a symbolizmu), ale stáva sa priekopníkom americkej aj európskej avantgardy; zakladá kreacionizmus (od slova crear tvoriť), ktorý neskôr popiera pre úzkosť z úskalí rozumu. Kniha obsahuje obsiahly výber zo zbierky Skryté pagody (1914), ktorá sa vyznačuje štýlovým synkretizmom a tvorí prechod medzi Huidobrovou modernistickou a avantgardnou poéziou. Tu autor prináša cenné ľúbostné motívy (apoteóza ženy a lásky) a originálne reflexie o prírode a medziľudských vzťahoch. Ďalej tu nájdeme ukážky z Huidobrovej avantgardnej poézie z obdobia 1. svetovej vojny, poznačené túžbou po živote (ohňostroj obrazov) a smútkom z ľudskej zloby (Zrkadlo vody, Štvorhranný horizont, Arktické básne, Ekvatoriál). Skromnejšie je zastúpená Huidobrova postavantgardná poézia: ukážky zo zbierok Jastrab výšok, Rozličné básne, Vidieť a dotýkať sa, Zabudnutý občan. Tu sa básnik zbližuje so surrealizmom, ktorý predtým príkro odmietal. Je to reflexia v obrazoch, úzkosť zo zla a hľadanie krásy. Knihu uzatvára prekladateľkin doslov pod názvom Som ten, čo plakal pre svet. Huidobrova poézia sa vyznačuje láskou k človeku, obdivom k jeho tvorivým schopnostiam a smútkom z deformácií ľudskej povahy.